mnohokrát hľadáme odborníkov a skúsených ľudí v zahraničí, aby sme sa dozvedeli viac. Pritom niekedy ich máme rovno pod nosom, respektíve v Lovinke. Na čo chodiť za jogou do Indie, keď nám môžu poslúžiť skúseností Mateja Jurenku na Slovensku?

S jogou precestoval skoro celú Áziu, kde sa naučil mnoho od tamojších kultúr. Poznatky čerpal aj z ich denných rituálov, tradícii, náboženstva, pohľadov na život. Celých sedem rokov pôsobil ako učiteľ v čínskom Šanghaji a neobišiel ani Indiu, ktorá býva označovaná za „matku jogy“. V Indii strávil dva roky, kde sa intenzívne venoval hatha a ashtanga joge.  Zo všetkých krajín, ktoré precestoval má najradšej Bhután. „Je to krásna krajina s úžasnou kultúrou a ľuďmi. Navyše sú tam Himaláje, kam chodím veľmi rád.“

Najradšej má však Slovensko, aj preto sa sem znovu vrátil. „Cítil som vnútorné volanie vrátiť sa do krajiny, v ktorej som sa narodil, a v ktorej pôsobili moji predkovia. Už som tu vyše roka a svoje rozhodnutie určite neľutujem. Aj keď sa niekedy stretávam s nezmyselnými prekážkami, snažím sa nestratiť optimizmus.“

Ako sa mu joga vkradla do života

Na svoj prvý kontakt s jogou si pamätá veľmi dobre. Zhruba pred pätnástimi rokmi sa Matejovi dostala do ruky kniha s obrázkami jogínov v pozíciach, ktoré ho doslova fascinovali svojou náročnosťou. „Cítil som vtedy, že to chcem vyskúšať i ja. Zmenil som svoj jedálniček a začal som pravidelne cvičiť. Neskôr som zistil, že joga nie je iba o náročných pozíciach, ale aj o dychu, koncentrácii a disciplíne.“

Na otázku, čo mu joga priniesla do života, odpovedá: „Ponúka mi návod na to, ako mám žiť, aby som bol zdravý, šťastný a slobodný. Joga je pre mňa zdroj poznania. Učí ma prijímať životné zmeny, učí ma vedome stárnuť, pripravuje ma na koniec života a následný vedomý odchod z fyzického tela s dôverou, múdrosťou, pôvabom a jasnosťou. Podporuje vo mne nezávislosť myslenia a zmysel pre zodpovednosť. Je to moja osobná cesta evolúcie, na ktorej sa učím spoznávať samého seba a učím sa spoznávať moje „vyššie ja“ bez toho, že by som k tomu potreboval gurua, kňaza alebo niekoho iného. Joga je maximálne nedogmatická.“

Jogu začal vyučovať po piatich rokoch vlastnej praxe. Neskôr vytvoril vlasný smer nazvaný Shrivatsa Yoga, alebo joga „Nekonecneho uzla“. Definuje ju ako metódu na uvedomenie si a využitie svojho vlastného bytostného potenciálu. Ide o štýl jogy, ktorý vychádza z tradičnej hatha jogy, ale kombinuje štýl „vinyasy“, prvky tai chi, shaolin, ako aj jeho vlastné prvky. Viac na môžete dozvedieť na jeho stránke www.jurenka-yoga.sk. Okrem Shrivatsa Yogy vyučuje aj vinyasa a hatha jogu, ktoré však považuje za „podmnožinou“ jogy nekonečného uzla.

Splnil si sen

Na Slovensko sa vrátil aj preto, lebo sa mu naskytla príležitosť spoluvytvárania jogovo-meditačného centra Lovinka. Takto si Matej Jurenka plní dávny sen o ozajstnom jogovom centre na Slovensku, ako sám hovorí. „Spolu s dobrými priateľmi Petrom a Tinkou Hegyiovcami sme založili jogovo-meditačné centrum Lovinka (www.lovinka.sk), kde pravidelne organizujeme jogové sústredenia, semináre a workshopy. Ľudia si môžu prísť k nám oddýchnuť do lona krásnej prírody a popri tom si zacvičiť jogu a pomeditovať.“

Okrem jogových aktivít a kurzoch zdravého stravovania učia v Lovinke ľudí omietať hlinou, podporujú ekologické poľnohospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie a zdravý životný štýl. Lovinku tvorí komunita ľudí, ktorá sa snaží vytvoriť pozitívnu zmenu vo svojom okolí. „Snažíme sa, aby táto zmena bola odpoveďou na rôzne chemické, nukleárne, geneticky modifikované a iné zdraviu škodlivé priemyselné odvetvia, ktorých jedinou motiváciou je profit, a ktorým je úplne ľahostajná budúcnosť nášho sveta a ďalších generácií,“ dodáva Matej.